Dnes sme sa v diagnostickom centre stretli s úspešným slovenským karatistom Romanom Hrčkom, ktorý momentálne naplno maká v príprave na Karate 1 Premier League v Portugalsku. Zatiaľ čo si on testoval svoje športové limity, my sme ho vyspovedali o ceste mladého ambiciózneho karatistu poháňaného úspechom i o tom, prečo je čas jeho najväčším nepriateľom.
Roman Hrčka začal s karate, keď ešte nevedel písať ani čítať. V detstve ho ohúril venezuelský karatista Antonio Díaz a vďaka tomu sa karate venuje naplno posledných 12 rokov. Dnes má Roman už osemnásť rokov a na konte niekoľko perfektných úspechov doma i zahraničí. Drinu z tréningov si trúfa premeniť aj na úspech na majstrovstvách Európy juniorov i seniorov v karate. Splní sa mu sen stáť raz pod olympijskými kruhmi?
Roman, trénuješ od školských čias a aktívne sa venuješ karate. Súvisel s tým nejako výber tvojej strednej školy?
Ani nie, aj keď som sa snažil nájsť odbor, ktorý by ma aspoň čiastočne bavil. Momentálne navštevujem strednú priemyselnú elektrotechnickú školu v bratislavskej Petržalke. Na vysokej škole by som chcel pokračovať štúdiom v odbore fyzioterapia.
Kto bol tvojím športovým idolom v detstve?
Mojím detským športovým idolom bol Antonio Díaz, venezuelský majster sveta v karate. Keď som bol malý, sledoval som ho na videách a bol som z neho totálne ohúrený. Súčasným idolom je pre mňa japonský karatista Ryo Kiyuna, niekoľkonásobný majster sveta a držiteľ svetových pohárov. Podľa mňa najlepší na svete v tejto disciplíne.
Čo bolo tvojou motiváciou, keď si s karate začínal a ako sa postupom času menila?
Keď som začínal s karate mojou hlavnou motiváciou bolo zlepšovať sa. Následne na to niečo vyhrať, získať medailu, vôbec niečo dokázať a mať z toho takú detskú radosť. Postupom času sa táto motivácia zmenila na hodnoty, akými sú zdravie či osobné poznanie. Samotné karate je skvelým športom na rozvíjanie sebapoznania, sebaúcty i úcty k iným a v mojom prípade i k napĺňaniu cestovateľských snov. Prostredníctvom tréningov karate a súťaží som mal možnosť navštíviť Japonsko, Vietnam, Ameriku, Čile a spoznať tak množstvo zaujímavých ľudí.
Aká je podľa teba najdôležitejšia vlastnosť športovca, aby dosiahol úspech?
Dravosť. Dravosť je niečo, čo každý vrcholový športovec musí mať. V tomto slove sa skrýva veľa. Je to úcta, motivácia, zápal pre šport, každodenná drina na tréningu... Nie je to len raz do týždňa, ale je to o hľadaní motivácie na každý deň, o vnútornom chcení niečo dosiahnuť a to nielen na súťaži, ale hlavne na tréningu. Na tréningu musím ísť na 120 %, aby som to na súťaži mohol dať už na 150 %.
Aké boli tvoje športové ciele v začiatkoch a aké sú dnes?
Kedysi mi stačilo len zúčastňovať sa súťaží, vyhrávať a mať dobrý pocit z toho, že som niečo dokázal. Teraz, keď som už starší, je mojím najvyšším cieľom dostať sa na olympiádu. Keďže na olympiáde v Paríži v roku 2024 karate nebude, budem musieť počkať do roku 2028, keď sa znovu na olympiáde objaví. Momentálnym cieľom pre tento rok je zúčastniť sa na majstrovstvách Európy, kde by som sa chcel umiestniť na horných troch priečkach a na majstrovstvách sveta zaujať miesto v prvej sedmičke.
Na aké súťaže sa ďalej chystáš?
Najbližšie majstrovstvá Európy seniorov sa budú konať koncom mája, kde ešte nominácia nie je uzavretá. Majstrovstva Európy juniorov, kde štartujem v kategórii do 21 rokov, sa budú konať koncom júna v Prahe. Ani tu nie je nominácia ešte uzavretá, ale zatiaľ sa mi na posledných nominačných turnajoch veľmi darilo a vyzerá to v môj prospech.
S čím aktuálne najviac bojuješ?
S časom. Čas je asi najväčší problém, s ktorým bojujem. Aj keď si ho viem nájsť, ale je veľmi dôležité pri športovej príprave nezanedbávať štúdium, rodinu, seba, svoj voľný čas, a najmä čas na regeneráciu. Môj čas je veľmi obmedzený a musím to veľmi dobre vedieť korigovať. Prevažnú väčšinu času aj napriek tomu investujem do tréningov a regenerácie.
Ako vyzerá tvoja doterajšia tréningová príprava?
Základom je rozcvička. Na tréning väčšinou prichádzam predčasne, aby som sa stihol veľmi dobre rozcvičiť a aby som mohol od začiatku ísť na tých 120%, ktoré som spomínal. Základná rozcvička pozostáva zo skákania, udierania, pohybov kihon a idaho, čo sú vlastne presuny v postojoch, údery a bloky. Následne sa presúvame na kata, čo je vlastne celá zostava, v ktorej cibríme techniku, rýchlosť, silu a stabilitu.
Čo ti najviac pri tréningu pomáha?
Hlavne kolektív. Pre mňa je na tréningu veľmi dôležitý kolektív a dobrá nálada. Pomáha mi aj moja trénerka, ktorá ma povzbudzuje, pochváli a keď je to potrebné aj mi vynadá. Vždy ale dostanem spätnú väzbu, čo je dobré a čo je zlé. Každopádne, celý ten priestor a všetko čo k tomu patrí, veľmi ovplyvňuje tréningovú náladu.
Čo by si odkázal sám sebe v začiatkoch svojej kariéry?
Nikdy to nevzdávaj! Ja sám som párkrát chcel s karate skončiť, ale dnes to vidím ako detský úlet v čase, keď mi neprišlo veľmi zábavné chodiť na tréningy a hľadal som viac hru ako tréning. Tým, že som sa v tom kolobehu udržal, vďačím za to, kde som dnes. Rovnako za to vďačím aj mojej trénerke Kristíne Mackovej, ktorá ma posunula až sem.
A ako to vyzeralo v diagnostickom centre NŠC s Romanom Hrčkom?
Pozrite si aj foto zábery z testovania:
Celú fotogalériu z diagnostiky Romana Hrčku môžete pozrieť tu
